Minister Čaplovič nemal ustúpiť

Autor: Karel Dvořák | 24.5.2013 o 15:42 | (upravené 24.5.2013 o 18:09) Karma článku: 14,65 | Prečítané:  2432x

Každý rok nám zo stredných škôl odchádza okolo päťdesiatpäťtisíc absolventov. Je to skutočne veľké číslo, ak ho zmeriame skromnosťou nášho pracovného trhu a vysokým počtom nezamestnaných. Učitelia sú naštvaní, lebo pohľad na výplatné pásky im jasne ukazuje, že ich práca stále nemá v hlavách spoločnosti také dôstojné miesto, aké si zaslúži. A bonus na konci školského roka - opravný termín externej časti maturity sa časovo vracia späť. Lebo sa zopár nešťastníkov nevedelo dostatočne skoncentrovať a zvládnuť test na viac ako tridsaťtri percent z jazyka, na viac ako dvadsaťpäť percent z matematiky a viac ako dvadsaťpäť percent zo slohu.

Najviac ma trápi, že si súčasný minister dostatočne neuvedomil, že administratívna prísnosť a obsahová náročnosť maturity sú celkom konkrétnymi nástrojmi, ako v očiach maturantov, rodičov a verejnosti vôbec posilniť postavenie učiteľov a škôl.

Najskôr k tej úradno-termínovej prísnosti. Pocitovo chápem rodičov, ktorí sú nešťastní z neúspechu svojich potomkov i z toho, že maturitný výprask ich dieťaťu predĺži cestu za úplným ukončením stredoškolského štúdia. Na druhej strane si treba položiť otázku: ak maturant nezvládne test na potrebný počet percent, nie je to dostatočný signál, že s jeho znalosťami to je naozaj biedne a skutočne nedostatočné? Prečo by mali školy pod ministerskou gesciou ustupovať neznalosti a neschopnosti? Čo maturanti robili počas štúdia, že z tridsiatich otázok v teste z matematiky nezvládnu ani desať alebo z testu zo slovenského jazyka a literatúry správne neodpovedia na dvadsaťdva otázok zo šesťdesiatich štyroch? Viem, že to musí byť peklo pre študenta, ktorý má ukončiť štúdium o rok neskôr ako jeho spolužiaci. Ale aký zmysel má potom učiteľská snaha vychovať dospelých ľudí, ktorí majú v ďalšom živote prevziať zodpovednosť za svoje chyby a zlyhania? Skrátením opravného maturitného obdobia iba ďalej živíme ilúziu, že neúspešný maturant sa počas niekoľkých týždňov v predmete zdokonalí natoľko, že odpovie na viac než úbohých dvadsaťpäť či tridsaťtri percent.

A obsahová náročnosť? Na našich školách majú učitelia k dispozícii stovky úloh v maturitných testoch z minulých rokov. Je nad slnko jasnejšie, že každý zodpovedný a racionálny učiteľ tieto testy využíva ako prípravné cvičenia, ktoré majú podporiť  schopnosť maturantov zvládnuť externú skúšku. Okrem toho, dnešní maturanti majú k dispozícii natoľko presné a konkrétne informácie o obsahu a priebehu maturity, že sa musíme chytať za hlavy, ak aj po mnohých hodinách zameraných na maturitné testovanie marcovú skúšku úspešne neabsolvujú. Čo budú títo maturanti robiť v reálnom živote, napríklad pri pohovoroch o prijatí do zamestnania? Máme v nich udržiavať predstavu, že aj vtedy príde ministerský čarodejník a presvedčí zamestnávateľov, aby ustúpili, zľahčili, skrátili? Neriskujeme, že oveľa vážnejšie zlyhanie príde vtedy, keď sa rozhoduje o pracovnom zaradení budúceho maturanta a potom aj o jeho spoločensko-ekonomickom prínose? Kde je potom podstata toľkokrát deklarovanej ambície pripravovať absolventov škôl na aktívne a hodnotné pôsobenie na trhu práce?

Miesto toho, aby minister Čaplovič a ľudia v Národnom ústave certifikovaných meraní vzdelávania uvažovali o percentuálnom zdvihnutí hranice úspešnosti (na začiatok by možno stačilo zdvihnúť z 25 na 30 resp. z 33 na 40), máme dnes na stole škandalózny a už odhlasovaný návrh. Ten vracia do zrýchlenej maturitnej hry aj tých, ktorí na maturitu nemajú a potrebujú naozaj dostatok času na to, aby ju úspešne zvládli. Je fascinujúce, že kvôli necelým dvom percentám neúspešných maturantov musia poslanci zmeniť zákon, ktorý bol prvým výraznejším pokusom o posilnenie vážnosti a dôležitosti vzdelania u nás.

Ústupok, ktorý minister Čaplovič a jeho poslanci urobili, je v príkrom rozpore so zdravým rozumom i s cieľom programového vyhlásenia súčasnej vlády sústrediť sa „na rast úrovne a kvality vzdelávania všetkých občanov s dôrazom na mladú generáciu, na rozvoj a využívanie vedomostného a tvorivého potenciálu so zvýšením požiadaviek na adaptabilitu a odbornú zdatnosť ľudí.“ (Programové vyhlásenie vlády na roky 2012-2016, časť Znalostná spoločnosť, vzdelávanie a kultúra)

 

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

KOMENTÁRE

Van der Bellen nevyhral, to len populizmus porazil sám seba

Miloš Zeman sa tešil predčasne. Ukazuje sa, že víťazstvá radikálov či populistov nie sú ani v dnešnej dobe samozrejmosťou.

KOMENTÁRE

Renzi dal sám sebe mat. Dostala ho aj Európa?

Taliansky výsledok je politicky nepomerne ďalekonosnejší než rakúsky.

SVET

Taliansky premiér Renzi po prehre v referende podá demisiu

Hlasovanie zaznamenalo vysokú účasť.


Už ste čítali?