Terminátor v kaviarni

Autor: Karel Dvořák | 11.6.2013 o 17:14 | (upravené 11.6.2013 o 17:20) Karma článku: 7,76 | Prečítané:  1068x

Ten film pozná asi každý. Uvádza ho apokalyptická scéna, v ktorej ohromný stroj pásmi drví nespočetné množstvo ľudských lebiek. Na prvý pohľad bežná sci-fi kilovačka. Kilá nábojov, litre krvi, bez gramu súcitu v robotickej kostre obalenej telom Arnolda Schwarzeneggera. Jednoducho klasika, o ktorej netreba veľa rozmýšľať, lebo človek napokon aj tak zvíťazí, je predsa len vytrvalejší a múdrejší a bystrejší a tak ďalej. Po ťažkom boji končí vraždiaci stroj v lise a Sarah Connorová smrteľne vystrašená definitívne uteká smrti z digitálnej lopaty.

Spomienka na neľútostný boj so strojom z budúcnosti mi preblysne vtedy, keď vidím pubertálne hlavy sklonené nad mobilmi. Sú všade. V autobusoch, v parkoch na lavičkách, v obchodných centrách, v hľadiskách športovísk, kín aj divadiel, v školských laviciach. Slúchadlá v ušiach, displeje v očiach. Sú v mobiloch, sú v nich celí, telom i dušou.

Na chladnú tvár terminátora som myslel aj nedávno v kaviarni. Mal som pri sebe jeden fajnový text, ale scéna, ktorej som sa stal svedkom, ma prinútila odtrhnúť zrak od písmen.

K vedľajšiemu stolu si prisadla trojčlenná rodina. Rodičia a asi trinásťročný synátor. Kávu dostali hneď, k nej sladkého slimáka s hrozienkami. Sklon synátorovej šije jasne informoval, kadiaľ sa nebude uberať jeho pozornosť. Na veľkých ušiach veľké slúchadlá. Mama s otcom sa striedajú v zívaní, každý sa pozerá iným smerom. Chvíľami mi pripadali ako sloní pár, ktorý unavene leží pod stromom niekde v savane. Okolo nich šantí nevyčerpateľné mláďa. Šantí však posediačky. V rukách digitálna škatuľka s logom nahryznutého jabĺčka. Šantí v polohe sústredného laboranta, ktorý vo svojom mikroskope objavil nový typ vírusu. Sloníča s veľkými ušami chce asi prekonať svetový rekord v počte ťuknutí do displeja za minútu. Kým rodičia klipkajú očami v komótnom rytme popového slaďáka, synátor kliká v rytme divokého speed metalu. Nad tým všetkým hrozivé ticho. Zrazu detsky útla šija zmení polohu:

„Ocóóó!? Požič mi tvoj mobil, tento stráášne láákuje...“

„Teraz neé, keď prídeme domov...“

Mláďa urazene zízne na unaveného otca a nespokojne vracia šiju do pôvodnej polohy. Šálka s čajom i hrozienka na cukrovom slimákovi zostávajú nedotknuté.

Rodina po polhodine naďalej mlčiac opúšťa svoje miesto a vstáva. Pokračuje v putovaní po neónovej savane obchodného centra.

Sníva sa mi? To naozaj sa za nimi mihol svalnatý tieň? Široké ramená, hranatá tvár i chôdza. Robotický terminátor chytá mláďa pod krkom. Tú scénu vidím jasne.

Zatváram oči, otváram knihu. Čítať nemôžem.

Postava terminátora skončila v hydraulickom lise, ale idea terminátora je stále tu. Slušne sa zdokonalila odvtedy, čo o nej J. Cameron nakrútil prvý film. Terminátor dnes nepotrebuje pištoľ s laserovým zameriavačom. Má lepšie zbrane. Rýchle. Príjemné. Bezbolestné.

Terminátor žije.

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

KOMENTÁRE

Van der Bellen nevyhral, to len populizmus porazil sám seba

Miloš Zeman sa tešil predčasne. Ukazuje sa, že víťazstvá radikálov či populistov nie sú ani v dnešnej dobe samozrejmosťou.

KOMENTÁRE

Renzi dal sám sebe mat. Dostala ho aj Európa?

Taliansky výsledok je politicky nepomerne ďalekonosnejší než rakúsky.

SVET

Taliansky premiér Renzi po prehre v referende podá demisiu

Hlasovanie zaznamenalo vysokú účasť.


Už ste čítali?