Prvý maratón

Autor: Karel Dvořák | 6.8.2013 o 6:43 | (upravené 6.8.2013 o 13:15) Karma článku: 15,67 | Prečítané:  3455x

Bežať maratón po prvý raz je asi pre každého životná udalosť. Odhodlanie zvládnuť desiatky kilometrov a dobehnúť je vtedy obrovské. Stojíte na štarte, čakáte na výstrel a potom dlhý pokus o spoluprácu (hraničiaci so zápasom) s vlastným telom, dušou, vôľou. Vy a vaše telo, srdce, pľúca, svaly, kĺby.

Spočiatku je telo v čudnej nerovnováhe, beh ho vyvedie z miery. Chvíľu mu trvá, kým si navykne na rytmus, ktorý bude trvať hodiny a beh sa stane samozrejmým. Pomaly podliehate silným obrazom a zvukom. Vidíte a počujete to, čo nikde inde a nikdy inokedy. V hlave sa mimovoľne spúšťa matematická rétorika: koľko ešte? Koľko je za mnou? Koľko krokov k vode? Kroky, metre, kilometre. Ako obrovský filmový pás bežiaci pod vašimi nohami.
Zrazu sa beh úplne zautomatizuje, nie je ničím nezvyčajným, je vlastne úplne normálnym, prirodzeným spôsobom pohybu. Duša sa odpojí od tela, cez oči a uši sa akosi lepšie zaostrí, stane sa digitálne presnou a mimovoľne fotografuje - niekoľko portrétov z môjho prvého maratónu v uliciach Berlína:
5. kilometer: z domu vylezie pani v rokoch, zapáli si dlhú cigaretu, pokrúti strapatou hlavou a povie: „Toľko kilometrov bežíte, aby ste sa mohli v cieli nažrať..." a odpľuje si. (Múdra to žena. Veď aký iný dôvod môže hnať 40 000 ľudí do vzdialeného cieľa?)
10. kilometer: vidím bežca s nápisom na tričku Práve ťa predbehol cukrovkár s vysokým tlakom a nadváhou. (Slová tej vety ma pokropia živou vodou. Tak to teda nie! A pridám.)
15. kilometer: míňam slepého bežca so sprievodcom. (Toľko bláznivých ľudí okolo, a on ich neuvidí...)
20. kilometer: predbieha ma do pol tela vyzlečený mladík, usmieva sa, beží s veľkou dúhovou vlajkou. (Prečo heterosexuáli nemajú vlastnú vlajku?)
25. kilometer: za kríčkom čupí upotená bežkyňa. Tlačí hneď vedľa kapely, ktorá hrá maratóncom do kroku. (Keby jej tvár šikovný sochár následne odlial do sadry, mal by hotovú plastiku s názvom Úľava.)
30. kilometer: pri strome smrká chlapík tenký ako trieska, podľa nápisu na chrbte beží svoj stý maratón. (Pochybujem o tej číslovke. Trochu spomaľujem, aby ma predbehol. Chcem to vidieť ešte raz. Áno, je to tak. 100.)
33. kilometer: pri divákoch sa zastavuje robustná blondína, vyzlieka si tričko aj podprsenku, ruka z davu jej podáva suché veci, oblieka sa a pokračuje. (Mne nikto nič nepodáva, manželka beží niekde v dave za mnou.)
35. kilometer: pridávam sa ku skupine hráčov amerického futbalu. Všetci bežia v plnom výstroji. (Pri myšlienke, že by som mal na seba navliecť čokoľvek z ich odevu ma obchádza infarkt.)
39. kilometer: dve Číňanky ťapkajú drobnými nohami, držia sa za ruky a svorne plačú. (Nebolo jasné, či od radosti alebo od bolesti. V tých tvárach sa naozaj ťažko vyznať.)
40. kilometer: rátam so zaťatými zubami a zúfalo vyzerám Brandenburskú bránu. (Ešte nikdy som sa tak netešil na svetoznámu stavbu.)
42. kilometer: za Brandenburskou bránou vidím bežcov s rukami nad hlavou. Podvedome dvíham ruku. (Otrasne to bolí, rýchlo ju vraciam späť k telu.)
Cieľ: Wunderbar!!! Du bist im Ziel!! Fantastisch! Geh da, bitte, ja, langsam und vorsichtig... (Takejto nemčine rozumie aj začiatočník.)
Neveríte vlastným očiam a ušiam. Počítadlo prestáva rátať. Stískate medailu, stíska vám hrdlo. Znovu zisťujete, že máte telo. Placho sa doň vracia duša.
Nezabudnuteľné. Neuveriteľné. Dal som to.

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

KOMENTÁRE

Van der Bellen nevyhral, to len populizmus porazil sám seba

Miloš Zeman sa tešil predčasne. Ukazuje sa, že víťazstvá radikálov či populistov nie sú ani v dnešnej dobe samozrejmosťou.

KOMENTÁRE

Renzi dal sám sebe mat. Dostala ho aj Európa?

Taliansky výsledok je politicky nepomerne ďalekonosnejší než rakúsky.

SVET

Taliansky premiér Renzi po prehre v referende podá demisiu

Hlasovanie zaznamenalo vysokú účasť.


Už ste čítali?