S Ukrajinkou za zeleným stolom

Autor: Karel Dvořák | 9.6.2014 o 6:26 | Karma článku: 10,37 | Prečítané:  996x

Vošla do triedy. Prišla ako posledná. Tichým krokom pristúpila ku stolu s obálkami. Vlasy jednoducho upravené do vrkoča. Plachá blonďavá myška, ktorá sa rozhodla doštudovať za slovenským maturitným stolom.

Pristúpila bližšie a podala mi pas. Trochu ma zaskočil rozmer toho dokumentu.  Zvyčajne maturantovu totožnosť overíme vďaka ľahkej plastovej kartičke občianskeho preukazu, no zrazu držím v ruke modrú, opotrebovanú knižku. Na jej obale zlatý ukrajinský tryzub pripomínajúci vidlicu. Mimovoľne sa nakloním ku kolegyni, ona hneď pritakáva – áno, Ukrajinka, prišla pred dvomi rokmi, mimoriadne talentovaná. Poťažkám pas v ruke a s povzbudzujúcim úsmevom dievča vyzvem, aby si vybralo obálku s číslom maturitného zadania. Odchádza, sadá si do lavice určenej na prípravu maturitnej odpovede. Nič mimoriadne, pre mňa vlastne rutina, ktorú zažívam tento týždeň štvrtý raz. Jeden maturant odpovedá, ďalší sa pripravuje.

Pokúšam sa koncentrovať na odpoveď maturanta predo mnou, ale nedá sa, hoci o Hamletovi rozpráva naozaj zaujímavo. V hlave sa mi napriek tragickému osudu dánskeho princa rozsypali fotky s niekoľkými ukrajinskými zábermi: Janukovyč si potriasa ruku s Putinom, z Majdanu vytryskla na svet nová vlna násilia, Putin reční o krymskom víťazstve, blonďavý vrkoč obtáča hlavu Julije Tymošenkovej, vystrašená žena plače pred kamerou a prosí o mier, obrovskí chlapi v maskáčoch sa objímajú.

Dívam sa na ukrajinskú dievčinu, ktorá sedí v lavici a pozorne číta. Odpovedajúci maturant pokračuje vo vysvetľovaní renesančnej drámy. Na chvíľu mám pocit, že jeho výklad Hamleta je síce vecne správny, ale vôbec nevystihuje podstatu tragédie. Listujem si v pase: narodená v Kyjeve, mnoho pečiatok s nápisom Vyšné Nemecké, víza do Schengenského priestoru, kartička o prechodnom pobyte na našom území, dátumy. Pre ňu asi pevnosť Európska únia.

Konečne pozývame k maturitnému stolu bledú Ukrajinku. Číta potichu, hovorí potichu, viac mlčí než hovorí. Hovorí síce málo, no všetko, čo povie, je k veci a správne. Hovoríme o slovenčine, rozhovor trochu viazne, dievčina hľadá slová. Poďme k literárnej otázke.

Znovu počúvame, prikyvujeme. Počúvame o prekliatych básnikoch, o dekadencii, o Baudelairovi. Ukrajinka vie, o čom má byť reč, ale stále akoby to nebolo ono. Skúšajúca kolegyňa sa uprostred témy ospravedlňuje za odbočenie a vzápätí sa pýta na ukrajinskú literatúru a poéziu. Vtom si uvedomím, že aj keď dievča hovorí pred komisiou, reč o ukrajinskej literatúre razom zmení naše roly. Dievča sa naraz rozhovorí, my v komisii mlčíme a počúvame o Ševčenkovi, o jeho väzení, o jeho myšlienkach, aj o tom, čo Ševčenko práve dnes znamená pre Ukrajincov.

Keď dievča povie „práve dnes“, nastane čudné, mrazivo nepríjemné ticho. My v komisii vieme, že ide o spojenie častice a príslovky. Ale gramatická stránka odpovede nás práve teraz vôbec nezaujíma. Nikto v miestnosti nemyslí na maturitu, na známku ani na skúšanie. Nestihneme však uvažovať ďalej, pretože dievčina pokračuje, teraz už smelšie a sebavedomejšie. Ševčenko je taký náš otec. Dievča opisuje Ševčenkovu lásku k domovu, hovorí o jeho trápení, keď žil vo vyhnanstve, o tom, ako sa nesmel vrátiť. Ako veľmi miloval Ukrajinu. Toto som ešte nezažil. Osemnásťročné dievča naozaj oduševnene rozpráva o literatúre svojho domova. (V duchu premýšľam, či sa krajina musí ocitnúť na ceste k občianskej vojne, aby mladí hovorili o literatúre s takýmto zápalom. Alebo môžeme byť radi, že je u nás pokoj, že mladých minulosť literatúry úprimne nezaujíma a ak zaujíma, tak len pragmaticky, do maturity.)

V hlave sa mi znova rozsypávajú ukrajinské obrázky.

Mlčky si vypočujeme, čo má dievča na srdci. Nechceme a nemôžeme ju prerušiť. Keď skončí, všetci v komisii vieme, že uspela.

Beriem do ruky tmavomodrý pas a vraciam ho majiteľke.

Znovu sklopí zrak. Odchádza rovnako nenápadne ako prišla.

Sláva, zmaturovali sme. Napokon celkom inak než minule – s Ukrajinkou za zeleným stolom.

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

KOMENTÁRE

Van der Bellen nevyhral, to len populizmus porazil sám seba

Miloš Zeman sa tešil predčasne. Ukazuje sa, že víťazstvá radikálov či populistov nie sú ani v dnešnej dobe samozrejmosťou.

KOMENTÁRE

Renzi dal sám sebe mat. Dostala ho aj Európa?

Taliansky výsledok je politicky nepomerne ďalekonosnejší než rakúsky.

SVET

Taliansky premiér Renzi po prehre v referende podá demisiu

Hlasovanie zaznamenalo vysokú účasť.


Už ste čítali?