No áno, na webovej stránke ministerstva sa síce dočítame, že má ísť „v prvej fáze o čisto vedecký projekt“, no to je naozaj málo na to, aby si aj nezaujatý čitateľ mohol utrieť pot z čela a tešiť sa z dobrej investície do rozvoja slovenskej vedy. Nič viac sme sa z informácií zverejnených na stránke ministerstva nedozvedeli, nič o tom, v čom má spočívať vedecko-výskumná podstata lukratívneho nákupu.
Očakávanie, že sa v Ružomberku a okolí (alebo sa tam budú liečiť pacienti z celého Slovenska?) zlepšia a verejnosti sprístupnia lacnejšie liečebné metódy, môže byť dôvodom na radosť aj na vznik dlhodobejšieho kladného naladenia. V takom prípade si úlohu referujúceho ministra mala vychutnávať ministerka zdravotníctva, a nie člen vlády, ktorý má na starosti školstvo, vedu, výskum a šport. Alebo sa chcel minister iba vcítiť do úlohy suplujúceho náhradníka, aby sa takpovediac priblížil rezortne podriadeným učiteľom? Dva aj štvrť milióna eur je naozaj solídna cena za tento empatický pokus.
Mohli by sme mávnuť rukou a povedať, že ono je vcelku jedno, ktorý minister tému komunikuje. No podráždenú vedeckú obec by zrejme, keď už nie uchlácholil, potom aspoň potešil výskumne perspektívny závan dobrej nálady založený hoci aj na protónovom žiarení. Pozitívnu energiu by mohol minister školstva vysielať spolu so správou o zatiaľ len hypotetickom výskumnom projekte. A po jeho boku by mohol sedieť napríklad predseda Slovenskej akadémie vied.