Koho ohrozuje beletria?

Autor: Karel Dvořák | 20.5.2015 o 12:39 | Karma článku: 6,72 | Prečítané:  664x

Umelca možno úspešne potrestať tak, že z jeho diela urobíte príkaz. Keby mojej generácii v škole nadiktovali Metallicu alebo Nirvanu, asi by sme sa tiež každú chvíľu zháčili, napríklad pri rockovom kole v piatok na diskotéke.  

Pritom nie je nenormálne, ak sa na konzervatóriách objavujú povinné diela klasikov. A tiež asi nie je nenormálne, že existuje zoznam beletrie, ktorú by mali mladí čitatelia spoznať. Čitateľsky spoznať.  

Problém nastáva, keď sa stretnú odborníci aj laici a spoločne začnú tento zoznam hľadať alebo začnú kritizovať už existujúci. V prvom rade preto, že každý z čitateľov má svoje literárne lásky a pozná aj veľa literárnych netvorov, ktorých obchádzal a obchádza v kilometrovom oblúku. Na láskach bude trvať, netvorov bude krvilačne odmietať.

Sám si z detských čias pamätám na trápny pocit, keď všetci v triede poznali Šikulove Prázdniny so strýcom Rafaelom. Ja som sa chcel podeliť o zážitky z mayoviek, verneoviek, z dobrodružstiev Kalleho Blomkvista Astrid Lindgrenovej či z plavieb malých námorníkov v prózach Arthura Ransomeho. A tak zostali tieto zážitky len v detskej duši a v detskom srdci. To boli však osemdesiate roky, ktoré sú už hlboko za nami.

Sme v roku 2015 a výber literárnych diel, s ktorými chce učiteľ pracovať, je otvorený. Ak učiteľ chce, môže do vyučovania zahrnúť aj svojich knižných miláčikov, minulých aj súčasných. Okrem toho by mal prejavovať záujem o diela, ktoré sa páčia žiakom a poskytnúť im priestor na rozhovor o nich. Vyučovanie o slovesnom umení by bolo neudržateľné, keby učitelia ignorovali čitateľský vkus mladých. Ten vychádza predovšetkým z ich schopností – v škole majú učitelia tieto schopnosti zdokonaľovať a privádzať na vyššiu komunikačnú úroveň. A to možno urobiť len cez diela, ktoré si vyžadujú námahu. Áno, čítate dobre, námahu. Učiteľovu aj žiakovu.

Stará múdrosť hovorí, že to, kým sme, určujú príbehy, ktoré si pamätáme. Literárne diela sú takými príbehmi. V našich školách sedia mladí Slováci, Európania a svetoobčania. Ak v arabských krajinách deti poznajú Príbehy tisíc a jednej noci, v Indii zase Rámájanu, naši mladí by mali mať aspoň základné povedomie o literárnych osudoch, ktoré spoluvytvárajú slovenskú a  európsku kultúrnu identitu. A tú neurčuje žiadny zoznam, ale zodpovedný prístup všetkých dospelých, ktorí moderujú stretnutia mladých s literárnym, výtvarným, dramatickým, hudobným či filmovým umením.  

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

KOMENTÁRE

Van der Bellen nevyhral, to len populizmus porazil sám seba

Miloš Zeman sa tešil predčasne. Ukazuje sa, že víťazstvá radikálov či populistov nie sú ani v dnešnej dobe samozrejmosťou.

KOMENTÁRE

Renzi dal sám sebe mat. Dostala ho aj Európa?

Taliansky výsledok je politicky nepomerne ďalekonosnejší než rakúsky.

SVET

Taliansky premiér Renzi po prehre v referende podá demisiu

Hlasovanie zaznamenalo vysokú účasť.


Už ste čítali?