Pohľadnica z Káthmandu

Autor: Karel Dvořák | 5.4.2016 o 6:56 | Karma článku: 3,88 | Prečítané:  594x

Keď prichádzate k miestu, nemusíte mať pocit niečoho magického alebo zázračného. Čudné slovo Pashupatinath je iba prázdnym súborom vo vašej pamäti.  

Nebo tam býva zvyčajne matne olovené. Obťažkané dymom, ktorý sa k nemu valí v mohutných oblakoch.

Pri vstupe vás víta trojica falošných sādhú, ktorí sa s vami chcú odfotiť. Za poplatok. Atrakcia.

Kráčate, v nose cítite usádzajúci sa ťažký pach. V škáre betónového plota zbadáte štíhlu rastlinku konope. Betónové kvádre zapustené do betónového brehu. Kopy dreva, smútiaca rodina. Veľa smútiacich rodín.

Po schodoch zídete k rieke a z druhého brehu sledujete všetko dianie.

Na jednom konci nebožtík zabalený do oranžovej. Všetko okolo neho žiari oranžovou. Na opačnom konci leží chudý chlap v špinavej košeli. Bez ozdôb. Vatry zoradené podľa príslušnosti mŕtvych ku kastám.

Každú vatru obsluhujú dvaja chalani z kasty rovnej kanalizačnému odpadu. Navrstvia kopu dreva, uložia na ňu telo. Celú kopu doložia zvyšným drevom. Potom vezme jeden z nich umelú fľašu naplnenú benzínom, nastrieka na úmrtné ležovisko a zapáli.

Teraz je čas na rozlúčku. Pohľady upreté do plameňov. Nábrežie plné smútiacich hlúčikov. Aj vy ste potichu, akosi prirodzene stlmíte hlas. Potom mlčíte.

V jednej chvíli počujete, ako silnejšie pukne horiace drevo. Vytrhne vás to z pietnej chvíle. Na jednom z kvádrov práve dohorela vatra. Jeden z chlapcov vezme pripravenú lopatu (v duchu si spomeniete na upratovanie snehu pred domom) a starostlivo zhrnie popol s uhlíkmi do vody. Druhý z chalanov medzitým skočí do rieky. Z brehu dostane čosi ako oštep. Na konci dreveného poriska je priviazaný nôž a železná nádoba podobná kotlíku. Ponorí sa do vody. Chvíľu tam hľadá bodajúc do dna. Hľadá nejakú vzácnosť – prsteň, zub, odmenu za vykonanú prácu. Nie vždy nájde. Ani tentoraz nenašiel.

Vraciate sa. Na plátne duše si premietate obrázky. Zrazu počujete výskanie detí. Najskôr tomu zvuku nerozumiete. Neveriacky odlepíte zrak od sivého betónu. Asi sto metrov pod pohrebiskom sa hrajú dvaja malí chlapci. Špliechajú sa vodou, smejú sa. Potom sa obaja ponoria a pod hladinou zápasia. Skoro naraz sa vynoria obe hlavy a pretekajú, ktorá z nich bude skôr na brehu. Sledujete dve útle tielka v mokrých sivých trenírkach. (V duchu ďakujete za kefku na zuby a umyté ruky po toalete.) Hrobárikovia v prípravke, pomyslíte si.

Keď prichádzate k miestu, nemusíte mať pocit niečoho magického alebo zázračného. No čudné slovo Pashupatinath už nie je prázdnym súborom vo vašej pamäti.

 

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

KOMENTÁRE

Van der Bellen nevyhral, to len populizmus porazil sám seba

Miloš Zeman sa tešil predčasne. Ukazuje sa, že víťazstvá radikálov či populistov nie sú ani v dnešnej dobe samozrejmosťou.

KOMENTÁRE

Renzi dal sám sebe mat. Dostala ho aj Európa?

Taliansky výsledok je politicky nepomerne ďalekonosnejší než rakúsky.

SVET

Taliansky premiér Renzi po prehre v referende podá demisiu

Hlasovanie zaznamenalo vysokú účasť.


Už ste čítali?