reklama

Päť tipov učiteľom slovenčiny

V médiách bolo svojho času počuť, že vyučovanie slovenského jazyka a literatúry bude odsúdené na útrpnú nudu. Vraj preto, že učitelia majú klásť väčší dôraz na vyučovanie jazyka než na vyučovanie literatúry.

Písmo: A- | A+
Diskusia  (10)

Normálne sa mi zachcelo súhlasne prikývnuť (vysvetľovať niekomu funkciu bezpredložkového inštrumentálu fakt nie je žiadna učiteľská chuťovka). Spontánny súhlas však zabrzdila otázka: A čo tak vyučovať slovenčinu komunikačne a zážitkovo? Jasné, veď o tom určite počuli všetci, ktorí drali lavice na pedagogických fakultách a potajomky snívali o skvelom povolaní učiteľa (áno, je to skvelé povolanie, aj keď to teraz, v tieni prebiehajúceho štrajku, vyzerá inak). Tu je pár návrhov, ktoré by mohli baviť aj študentov, aj učiteľov slovenčiny. 

SkryťVypnúť reklamu
Článok pokračuje pod video reklamou

1. Pracujte s informáciami.

Žijeme v čase informačnej a technologickej revolúcie (vedeli ste, že digitálne informácie, ktoré v roku 2016 preletia zemeguľou, sa zmestia na 250 miliárd DVD?). Práca s rozmanitými dátami je bežnou životnou skúsenosťou a tváriť sa, že táto skúsenosť obchádza mladých ľudí, by bolo viac než tragikomické. Najväčšiu zodpovednosť za úroveň schopnosti mladých pracovať s informáciami – či sa páči alebo nie – majú učitelia slovenčiny. Vyplýva to napríklad z faktu, že informácie prijímame zvyčajne v materinskom jazyku. 

Jednoduchý návod. Urobíme krátky výklad o vybranej téme (napr. 15 minút o slovách v slovenčine, tie zaujímajú skoro každého). Študenti si zapíšu minimálne 10 informácií. Rozdelíme ich do skupín, aby spoločne v skupine skompletizovali a doplnili informácie, ktoré stihli zachytiť ako jednotlivci. Každá skupina napíše krátky výklad a vybraný študent ho podá v súvislom prejave. Aby to bolo trošku napínavé: o tom, ktorá skupina (alebo rovno ktorý študent?) bude prezentovať výklad, rozhodneme žrebovaním. Výstup zhodnotíme spolu so študentmi.

SkryťVypnúť reklamu
reklama

Ideálna je dvojhodinovka.

(Písať môžu aj na počítačoch.)

2. Trénujte ich pamäť.

Pamäťové učenie nie je už dlhšie obdobie populárne (dnes potrebujeme ľahko preškoliteľné kádre, všakáno). Nielen to, spojenie „učiť sa naspamäť“ znie skoro ako nadávka. Pritom je také bežné – skúste sa mladých spýtať na značky áut alebo na refrén obľúbenej piesne. Odmietanie takéhoto učenia sa je nápadné pedagogické klišé zdôrazňované v knihách, v prednáškach či v učiteľských rozhovoroch (v nich občas nespravodlivo utrúsim, že dnešní mladí majú pamäť ako lúčny koník). Mohli by ste si myslieť, že učiť sa naspamäť je niečo škodlivé. Ak od študenta chceme iba naučené papagájovanie hotového (toto si prečítaj a zopakuj to), potom naozaj môžeme zvažovať, či sa náhodou nesnažíme o zbytočnosť. Lenže...

SkryťVypnúť reklamu
reklama

...učenie naspamäť môže mať dôležitý význam, no väčšinou nie vtedy, keď je samoúčelné. Jeho význam má byť v tom, že rozvíja schopnosť študentov sebavedome komunikovať a primerane improvizovať. Učenie sa naspamäť má zmysel, keď študent rozumie tomu, čo sa naučil a vie to využiť (je fajn, keď v rozhovore viete zareagovať a prekvapiť dobre uloženou vedomosťou). Pri pamäťovom učení si asi najčastejšie spomenieme na útržky veršov, ktoré sme prezentovali na triednom kole Hviezdoslavovho Kubína, na malú a veľkú násobilku, niektorí možno aj na odpovede z dejepisu (koľkí nerozumeli tomu, čo si prečítali v učebnici, a predsa sa naučili a hovorili slová a vety, ktoré im nedávali zmysel?). Okrem toho učenie sa naspamäť zvyčajne trvá dlhšie, človek sa musí učiť niečo, čo napísal niekto iný. A ak navyše študent nevie, ako na to, utrpenie je zaručené. Zážitok z učenia sa naspamäť však nemusí byť vždy nepríjemný a zdĺhavý.

SkryťVypnúť reklamu
reklama

Jednoduchý návod. Keď študenti napíšu slohovú prácu, neuspokojte sa len s jej známkovým či slovným vyhodnotením, ale využite ju ako text, ktorý sa študenti naučia a potom ho ústne podajú (napr. formou rečníckeho prejavu). Bude to ich vlastné dielo, a tak sa dá predpokladať, že nebudú k textu cítiť odpor (učiť sa naspamäť nemecké slovesá v minulom čase bola vážne otrava, aj keď po rokoch viem, že užitočná). A keď bude mať mladý človek v slohovej práci priestor na subjektívny pohľad (napr. v úvahe, v umeleckom opise či v rozprávaní), bude jeho text obsahovať niečo, čo sa nebude musieť prácne učiť – veď to, čo si myslí, čo je jeho vlastné, nemusí memorovať. Stačí, keď si bude pamätať, v akom poriadku má to svoje povedať.

A jedno odporúčanie: keď už študent text napíše, mohol by si ho vzorovo prečítať a nahrať (čo tak použiť ich obľúbený mobil?). Opakované počúvanie môže výrazne skvalitniť nielen pamäťové, ale aj improvizačné schopnosti a hlavne: urýchliť a zefektívniť zdanlivú školskú nepríjemnosť, akou je učenie sa naspamäť.

3. Nechajte ich hrať.

Filozofi tvrdia, že hra je pozoruhodným svedectvom o tom, ako si človek predstavuje život a ľudskosť. Jedným dychom dodávajú, že hra ukazuje skutočný život, a preto je modelom života a sveta. Mne sa osvedčili modelové situácie, v ktorých študenti prevezmú určitú rolu a v ktorých reagujú na konkrétne komunikačné problémy. Môžu byť celkom obyčajné i celkom uletené:

  • Ste učiteľka materskej školy. Privítajte rodičov na začiatku divadelného predstavenia, ktoré si deti nacvičili pri príležitosti Dňa matiek.

  • Ste delegát cestovnej kancelárie. Ospravedlňte sa klientom za zrušený fakultatívny výlet a ponúknite im náhradný program.

  • Ste rodič školopovinného dieťaťa. Vaše dieťa má v škole problémy so správaním i s prospechom. Predveďte vo dvojici rozhovor, v ktorom spolu s manželom/manželkou prediskutujete nápravu.

  • Ste tréner mládežníckeho športového kolektívu. Po úvodnej časti hry vaši zverenci vysoko prehrávajú. Prihovorte sa mladým športovcom tak, že zhodnotíte ich hru a povzbudíte ich k lepším výkonom.

  • Ste pani Voda, ktorá sa prihovára ľudstvu v mene všetkej vody na Zemi. V príhovore zhodnoťte vzťah ľudstva k vode, vystríhajte ho pred znečisťovaním vody a požiadajte ho o účinné riešenia.

  • Ste vozidlo mestskej hromadnej dopravy. Predneste protestný prejav na verejnom zhromaždení dopravných prostriedkov za zlepšenie kvality ciest.

(Pre odvážnejších: výsledok nahrajte na kameru a spolu so študentmi zhodnoťte, ako sa podarilo situácie zvládnuť.)

4. Diskutujte.

Laikovi môže napadnúť: akáže diskusia o slovenčine? Veď je to všetko napísané v učebniciach, gramatikách, úhľadne rozdelené v tabuľkách. Naučiť a punktum. Pritom skúsenosti študentov so slovenčinou môžu byť zdrojom inšpiratívnych pozorovaní a zaujímavých námetov. Tu je niekoľko z nich:

S akými ťažkosťami sa musí vyrovnať cudzinec, ktorý sa učí po slovensky?

Čo sa mi páči/nepáči na slovenčine?

Komu prekážajú anglické slová na verejných miestach?

Načo slúžia vulgárne slová?

Ako vyzerá slovná facka/slovné pohladenie?

Prečo je pravopis slovenčiny ťažký?

Aké dôsledky by prinieslo odstránenie ypsilonu?

Diskusia môže byť voľným rozprávaním sa alebo trochu formálnejším prezentovaním diskusných príspevkov. Výsledkom obidvoch alternatív by malo byť krátke zhrnutie diskusie študentmi. Primárnym cieľom však je priviesť študentov k tomu, aby uvažovali o jazyku, identifikovali problémy spojené s jeho využívaním a sami navrhovali riešenia.

5. Pracujte s umeleckými textami.

Nie je to žiadny zázrak: literárne diela sú produkty ľudskej reči. A nie hocijaké. Sú tematicky pestré, jazykovo vycibrené, väčšinou múdre a odhaľujúce. Práve v literatúre sa študenti môžu stretnúť s tými najprekvapivejšími slovami, vetami, myšlienkami a predstavami. Bolo by neodpustiteľné, ak by sme im poskytli umelecký text len ako doklad o literárnej histórii či teórii a vynechali by sme ho ako ukážku jazykovej originality.

Jednoduchý návod. Vyberte si pieseň s kvalitným textom (môže byť aj cudzojazyčný, veď prečo by sme na slovenčine nemohli prekladať? Kto skúša prekladať, učí sa dva jazyky naraz, nie?). Neprezraďte študentom, že ide o text piesne a pristupujte k nemu tak, ako keby šlo o obyčajnú báseň (s utajovaním môže byť problém – študenti môžu text poznať). Pieseň im pustite v závere hodiny. Pre študentov to býva celkom príjemný šok: poznanie, že umelci jazyka nie sú iba Hviezdoslav či Sládkovič. Text ste prediskutovali a hudba komentár nepotrebuje (ktosi povedal, že hovoriť o hudbe je to isté ako tancovať o architektúre). Ak odvážnejším navrhnete, aby napísali nový text piesne rešpektujúc jej rytmus, možno objavíte skrytý talent. 

P. S. Mobil je v pohode, ale ak pieseň chcete pustiť na prehrávači, určite ho nenoste na začiatok hodiny. Moment šoku a prekvapenia by sa výrazne oslabil.

Karel Dvořák

Karel Dvořák

Bloger 
  • Počet článkov:  49
  •  | 
  • Páči sa:  2x

Učiteľ, čitateľ, šachista. Zoznam autorových rubrík:  NezaradenáO školeSúkromnéSpoločenské

Prémioví blogeri

Monika Nagyova

Monika Nagyova

295 článkov
Juraj Hipš

Juraj Hipš

12 článkov
Pavol Koprda

Pavol Koprda

9 článkov
Matúš Sarvaš

Matúš Sarvaš

3 články
Adam Valček

Adam Valček

14 článkov
reklama
reklama
SkryťZatvoriť reklamu