Päť tipov učiteľom dejepisu

Autor: Karel Dvořák | 16.1.2019 o 23:13 | (upravené 16.1.2019 o 23:26) Karma článku: 2,04 | Prečítané:  737x

Kritické myslenie je slovné spojenie, ktoré sa objaví skoro vždy, keď dôjde na cieľ školy a vyučovania. Tu pôjde o dejepis – predmet, v ktorom ide o učenie sa pomocou odhaľovania skutočného príbehu.

Odpovede na jednotku

Základ je, aby sa študent k relatívne veľkému množstvu údajov a faktov dostal čo najskôr. Dá sa to urobiť aj diktovaním, no diktovanie ešte nikoho poriadne nemotivovalo. O zvyšovaní záujmu o dejiny ani nehovorím. Keďže sme na začiatku, treba začať najskôr niečím, čo študenta rozhýbe. Preto by mal najprv niečo zvládnuť vlastnými silami. Jednou z ciest je sumár otázok, na ktorý odpovedá text. Smelo môžete vytasiť klasický text dejepisnej učebnice.

Ak sa vo vybranom texte objaví veta Uhorský kráľ Matej Korvín v roku 1465 rozhodol o založení univerzity v Bratislave, čím odštartoval začiatok vysokého školstva na území dnešného Slovenska., otázky by už nemalo byť problém vytvoriť. Tu sú niektoré možnosti otázok, ktoré súvisia s danou vetou:

  • Kto bol Matej Korvín?
  • V ktorom roku Matej Korvín založil univerzitu?
  • Kto stojí na začiatku dejín vysokého školstva u nás?
  • Aký význam malo založenie univerzity Matejom Korvínom?

Postačí, keď pôjde o text, pomocou ktorého možno sformulovať aspoň dvadsať takýchto otázok – ide v podstate o informácie, ktoré chcete, aby si študenti pamätali (nie je isté, či a koľko si budú pamätať). Ak máte dvadsať viet textu, viete dať dokopy najmenej dvadsať otázok. Premyslite si, koľko času študenti budú potrebovať. Takto pripravené otázky im poskytnete. Medzi rečou môžete utrúsiť, že jednotkou odmeníte tých študentov, ktorí odpovedia na všetky otázky správne. Ak sa to nepodarí, známka nehrozí. (Ak potrebujete známky, môžete to odstupňovať: bez chyby – 1, jedna chyba – 2, dve chyby – 3 atď. Nejde o nič ťažké, dobrá známka hneď na začiatku povzbudí). Samozrejme, v tejto úlohe zdroja informácií možno využiť aj ústny text – napríklad zvukový záznam diskusie s historikom o Matejovi Korvínovi.

Naozaj si pamätajú?

Stavebné kamene historického príbehu o Korvínovi by ste mali. Študenti informácie vnímali, zaznamenávali, spracovávali. Stupeň našej istoty, že si študenti naozaj pamätajú podstatné fakty, tradične meriame známkou. Tradične by to mohlo aj stačiť. Skúsiť sa dá aj netradične, tak, že študentom poskytnete len odpovede. A potom ich vyzvete, aby s pomocou textu napísali otázky zacielené na informácie v odpovediach. Vžijú sa do vašej úlohy. Okrem toho, že takto učíte mladého človeka pýtať sa (bez tejto schopnosti sa iba ťažko dá rozvíjať kritické myslenie), informácie z textu prejdú cez študentovu myseľ niekoľkonásobne a v rozličných podobách. Šanca, že študent bude disponovať informáciami potrebnými na poznanie skutočných udalostí, sa zvýšila. Táto istota musí stačiť. 

Básnik nie je historik

Vraví sa, že kde niet porovnávania, tam niet poznania. Vhodným zdrojom na porovnávanie môže byť umelecký text – ľudová rozprávka alebo báseň, povedzme úryvok z Detvana. Ak má hlavný aktér príbehu zostať stále v hre, stačí upriamiť pozornosť na kráľa, presnejšie na postavu kráľa v umeleckom podaní. Na porovnanie celkom postačí, keď študenti povedia, aká vlastnosť Mateja sa v umeleckom texte stvárňuje. Poradie textov možno aj otočiť – najprv si študenti prečítajú o Matejovi v rozprávke, dejepisný výklad môže prísť až následne. Bez ohľadu na poradie textov vyzvite študentov, aby vyjadrili rozdiely medzi Matejom dejepisným a Matejom literárnym. Ak chcete študentov priviesť ku všeobecnejšiemu poznaniu, môžete prediskutovať rozdiel medzi činnosťou historika a tvorbou básnika.

Aktuálne z Matejovho dvora

Pre učiteľa dejepisu nie je výhodné zdržiavať sa so študentmi len v šerom dávnoveku. Dobrú pracovnú atmosféru  môže vytvoriť pozvanie aktéra minulosti do súčasnosti. Matej sa v nej pohodlne ocitne vďaka televíznej reportáži. Študenti majú už solídne povedomie o tom, kto Matej Korvín bol a čo vykonal. Udalosť z Matejovho života študenti spracujú do televíznej reportáže, akoby sa stala včera. Interview je dovolené. Stačí rozdeliť úlohy – televízny redaktor, kráľ Matej, ďalší respondenti (Martin Hudcovie, učiteľ z Istropolitany, kráľovský radca a podobne). Mikrofón a kameru má každý, kto má mobilný telefón. Uzávierka vysielania je už čoskoro. Kto ju nestihne, môže napísať aspoň krátku správu do novín. Príťažlivý titulok je vítaný.

Ja som Korvín. A ty?

Z kráľa Korvína zrejme nebude najväčší Slovák, no príležitosť stať sa aspoň na chvíľu moderným európskym panovníkom nemusí byť celkom na zahodenie. Situácie, v ktorej sa môže ocitnúť študent v úlohe Mateja Korvína, sú známe. Sú uložené v textoch a teraz už aj v mysliach študentov. Zahrať čo najvernejšie scénu zo života uhorského kráľa by mohlo byť poučné i zábavné zároveň. Privítanie profesora Regiomontana na pôde Istropolitany by mohlo byť ukážkou obojstranne úctivej komunikácie medzi politikom a učiteľom. Stretnutie Mateja Korvína s Martinom Hudcovie nad mŕtvym sokolom by mohlo mať ďaleko od sedatívneho vyučovania. Alebo rozhovor pri večeri, ktorý vedie Matej s manželkou Beatrix o potrebe spojiť európske štáty do únie. Okrem historického poznania by takýto dialóg mohol byť ukážkou riešenia manželského konfliktu – najmä ak manželku zaujímajú iné témy než manželove veľkolepé plány (tie mu vraj – aká hrôza – vnukol ex-svokor).   

Kritické myslenie je slovné spojenie, ktoré sa objaví skoro vždy, keď dôjde na význam školy a vyučovania. Hodina dejepisu môže byť takou školou. Netreba na to veľa. Veď príbehy dodáva minulosť. A študenti? Tí ich kriticky premyslia a potom im vdýchnu život. 

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy


Už ste čítali?