Pomaľované vtáča – prehliadka zvrátenosti?

Autor: Karel Dvořák | 17.9.2019 o 18:31 | Karma článku: 6,37 | Prečítané:  2531x

Asi to poznáte: sedíte za volantom, stojíte na križovatke. Kým naskočí zelená, zrakom sondujete okolie, autá, bilbordy. Vtom obraz detskej hlavy trčiacej zo zeme a vedľa nej havran. 

Obraz je čiernobiely, neprehliadnuteľný, šokujúci. Čítate nápis. Pomaľované vtáča. Naskočí zelená, stláčate plyn.

Možno na ten obraz hneď nezabudnete. Možno zostane. Možno ste ho už videli a už ste o tom niečo čítali: hrôzostrašné scény, brutalita, Kosinski, Marhoul, neznesiteľný film, kniha, čo sa iba ťažko číta.

Naozaj je to kniha, cez ktorú sa ťažko prečítať. Chce to sebazaprenie, lebo predstavivosť dokáže z písmen na papieri urobiť živú skutočnosť. Veď ak čítate, režírujete si obrazy vlastnou kamerou. Dieťa rozpráva o ľuďoch, ktorí zošaleli vojnou. Rozpráva priamo, lebo vidí detskými očami a hovorí detskými ústami. Nutkanie knihu odložiť je silné. Mnohí nedočítali. A chcú zabudnúť na bilbord, na hlavu s havranom, na surovosť scén a zvrátenosť postáv. Ibaže...

Ibaže tá kniha, ten príbeh a postavy v ňom, to nie je iba prehliadka krutosti. Je známe, že krutosť a násilie majú výnimočný potenciál – mediálni teoretici aj praktici by vedeli rozprávať. Veď aj upozornenie moderátorky večerných správ o tom, že nasledujúce scény nie sú vhodné pre detského diváka a ľudí so slabšou povahou, funguje ako overený magnet - teraz to príde, teraz sa dívaj. Je na škodu knihy i zážitku z nej, že sa jej obsah často zužuje na obrazy násilia a brutality. Áno, to všetko v nej je a možno by sa pri troche zdravého odstupu dalo povedať, že knihu napísal síce literárne zručný, ale blázon. Pretože iba blázon dokáže prekročiť najposlednejšie hranice ľudskosti a hanebnej obrazotvornosti.

Na druhej strane: mohol a mal sa Kosinski vyhnúť krajnej beštialite a zvrátenosti? Ak áno, s akým dosahom? Koľko násilia by bolo v Pomaľovanom vtáčati akurát? Môže úsilie autora odhaliť a ukázať zlo rátať s nejakým „akurát“? Hrôza zo smrti nemá jasné hranice – kde ju má učiteľka literatúry a kde súdny lekár? A napokon: vedeli by sme ako čitatelia a najmä občania, aké zlo je vojna, ak by sme v príbehoch na pozadí vojny neboli v takej alebo onakej podobe vystavení beštii, na ktorú sa človek v ovzduší nenávisti premieňa? Bol by Mengele tým Mengelem, ktorého dnes bez mihnutia oka odsudzujeme, keby sme nevedeli?   

Nikto nemá patent na schopnosť vyložiť literárne dielo tak, aby sme mohli smelo povedať: toto je celá pravda. V prípade Pomaľovaného vtáčaťa sa navodzuje dojem, že celú pravdu možno vystihnúť jej odsúdením: je to také kruté, že to hádam ani nie je možné. Aj tento dojem má svoje opodstatnenie. No možno pod tlakom tohto dojmu obísť ďalšie otázky, ktoré kniha vyvoláva? Možno vynechať obraz detskej duše, ktorá sa učí chápať svet, hoci svet jej v tom vôbec nepomáha? Možno prehliadnuť, že okrem škôd na životoch kniha stvárňuje kontakt čistej ľudskej povahy so špinou doby? Možno zabudnúť, že v knihe sú so zlom konfrontovaní víťazi aj porazení? A každý z nich sa s ním vyrovnáva po svojom?

O tom, že vojna aj z mierumilovných baránkov dokáže spraviť beštie, priniesli správu mnohí. Netreba ich menovať. Tí všetci mali istotne vyššie ambície než iba provokovať nízke pudy čitateľa. Kosinskeho próza v tom nie je výnimkou – nie je totiž iba námetom na bilbordový šok.   

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

Matovič zverejnil údajnú komunikáciu Glváča s Kočnerom

Komunikácia mala prebehnúť v období roku 2014 až 2017.

Blog Jozefa Šáteka

Kto, ako a prečo zatajoval Gorilu

Kauza je koncentrovaným obrazom korupčného systému.


Už ste čítali?